Básne
14. července 2011 v 17:45
Tieto básničky som písala, keď som mala 15 rokov :)
Báseň o láske
Láska je to puto krásne,
ktoré človek može mať,
píšem o nej básne,
pretože to vie neskutočne zohriať.
Nieje nič krajšie,
ako pri sebe svoju Lásku mať.
sprav pre ňu všetko,
čo sa len bude dať.
Láska je ako ten sen,
ktorý si raz vysniem,
budem snívať o tebe len,
a o láske našej.
Budem ťa ja milovať,
neskutočne dlho.
Až pokial sa bude dať,
jeden druhého milovať,
v siedmom neby
sa spolu hrať.
Krásne Lásku prežívať,
tak neváhaj a chyť sa jej,
budeš verný tej láske jedinej.
Láska je ako kvet,
raz je krásna
a raz jej niet.
No keď tu raz je,
želajme si nech tu ostane.
Ale sú aj časy tmavé,
ale sú však neželané.
No však ked to prekonáme,
zistíme, že sme správne,
našli sme tú lásku pravú,
a navždycky milovanú.
Láska je tak krásne krásna,
v nej má človek veľa šťastia.
Radosť z lásky, radosť z šťastia,
úsmev na tvári vyčaruje raz, dva.
No však spôsobuje aj plač,
žial a trápenie.
A vlastne je to taký hráč,
ktorý ma všetko na saláme.
Ale keď sa dôvera preukáže,
zamilovanosť a vernosť dokáže,
zapríčiní slzy smútku ale aj šťastia,
ukáže toho amora, ktorého v sebe vlastnia.
Odpusť mi 
Viem, spravila som chybu,
nesiem za to plnú vinu.
No však, až keď ťa strácam,
uvedomuzjem si kam kráčam.
Kráčam smerom do záhuby,
tak, kde nerastú žiadne duby,
ani kvety, proste nič,
je to pre mňa ťažký bič.
Keď rozmýšlam nad chybami,
rozmýšlam nad mojimi stratami.
Strácam k Tebe dôveru,
počujem len poveru,
ktorá sa ma dotýka,
a je ostá jak motyka.
Strávili sme spolu časy,
časy plné bozkov a lásky,
na ktoré nikdy nezabudnem,
a ktorý si uchovám v pamäti navždy.
Zistila som čo znamená slovo láska,
bola to pre mňa úplná krása.
Mala som ju v očiach chvíle,
a prekonala som s ňou celé míle.
Hovorieval si mi dve slová,
ktoré pre mňa tak moc znamenali.
Dve slová,
ktoré ma na teba tak naviazali.
Dve slová plné pravdy,
dve slová plné smútku.
dve slová plné túžby,
dve slová plné stisku.
Keď sme boli spolu,
len sme sa smiali, rozprávali,
a vzájomne milovali.
Spoločnou cestou sme chceli ísť,
a spolu sa hocikam vytratiť.
Teraz oči plačú a srdce bolí,
ruka ruku opúšťa a nikdy už nespojí.
Obidvaja chceme sa vrátiť späť,
a hovoríme si, že sa nám zrútil celý svet.
Nič však nieje večné,
aj keď si to prajem.
Miláčik, milujem ťa,
a nikdy na Teba nezabudnem.
Keby som mohla spraviť hocičo,
čím by som si ťa udržala,
spravila by som to hneď,
aj keby som do toho dušu dala.
Verím, že moja láska k tebe je večná,
verím, že moja láska pretrvá.
Verím, že môj plamienok nádeje nezhasne,
verím, že sa mi v živote ešte stane niečo prekrásne.
Myslím na Teba deň čo deň,
hodinu čo hodinu,
minútu čo minútu,
sekundu čo sekundu.
Myslím na Teba neustále,
a snívam si s Tebou krásny sen.
Krásny sen, ktorý by sa splniť mohol,
krásny sen, ktorý ma premohol.
Premohol ma nielen sen,
ale aj každý úžasný deň,
ktorý som s Tebou strávila,
a sama seba na Teba navábila.
Smútok v očiach
Stalo sa to nečakane,
nik nevedel čo sa deje,
až keď niekto ohlásil,
a krásne ma poprosil,
neplač kôli tomu čo sa stane,
bude to veľmi nečakane.
Keď mi to oznámil,
vôbec nič nestratil.
Bolo mu to jedno,
že ublízil mi takto.
On sa mi do očí smial,
že to nikdy neolutoval,
že mu bolo jedno ako sa trápim,
a že nevedel čo stratím.
Milovala som ho nadovšetko,
no on ublizil mi hrozne takto.
Ublizil mi ako nik,
vzal mi srdce,
roztrhal na framforce,
a s radostou by mi kupil aj pomnik.
Neznasam ho preto,
lebo som ho milovala,
vzal aj to jedno,
čo som potrebovala.
Zobral mi lásku,
milovanú hlásku,
a zevraj ma miloval,
no vobec tak nevyzeral.
Nevyzeral tak ked mi to hovoril,
ze si zo mna len srandu robil,
celé tie mesiace strávené s ním,
boli len časom premárnením.
A teraz sa pýtam stále,
prečo ma za nos ťahal neustále,
prečo mi tak tazko ublizil,
a prečo ma tak ponížil.
Teraz moje srdce vlastní,
len boh ktorý má nas v hrsti,
ktorý toto dopustil,
a ktorý ma opustil.
Pozerám sa na Vás z hora,
modlím sa ja stále znova,
nech sa mu to všetko vráti,
ale nech sa zo sveta nevytratí.
ÓDA NA BLOND
Plne som si vedomá,
že som riadne debilná.
Píšem sem ja tieto rýmy,
sú to samé somariny.
Somariny veru hej,
z mojej hlavy blonďatej.
Dlho blond už nebudem,
na záchod hneď pikujem.
Hovienko je do hneda,
mojej hlave viac netreba.
Načo míňať prašulky,
na hnedučké farbulky.
Hovienko je zadara,
hurá hurá som rada.
Bežím rýchlo do kúpeľne,
omrknúť svoj melír hneď,
vyzerá to trošku biedne,
a o vôni nevravieť.
Smutne hľadím do zrkadla,
veru je to bieda riadna.
Hnedá fabra nie je ono,
je to iba samé hovno.
Voda, šampón, ručičky,
blonďaté budú vlásočky.
Radšej budem blbá blond,
ako z hovna brunetou.
Hnedá farba nie je in,
ja chcem aj tak iba rým.
Hnedé vlasy odveka,
sú na postrach človeka.
Ja som stále blondína,
nepochádzam z Londína.
Slovenka som veru hej,
od Trenčína od Váhu,
ja mám ale odahu.
v mojej hlave blonďatej.
Píšem samé somariny,
hlavná vec, že majú rýmy.
Hnedá farba fuj fuj fuj,
nosí ju len samí chuj.
Blond je farba odveká,
pre potechu človeka.
